Kristína je veľká romantička, no na vavrínoch nezaspala. Má odvážne ambície a verí v úspech.

Keď sa povie Kristína Peláková, mnohí ani netušia, že to je celé meno speváčky Kristíny (25). Odmalička rada snívala a dávala si ciele, ktoré chcela dosiahnuť. Niektoré z nich sa jej už podarili. Vždy pozitívne myslí a očakáva, že tento rok pre ňu bude ešte úspešnejší ako ten predchádzajúci.

Ste človek, ktorý od života veľa očakáva?

Mám ambície a je ich dosť. Verím, že aj tento rok budem mať ďalšie úspešné piesne a viac vlastných koncertov. Okrem toho si najviac prajem, aby som bola zdravá a cítila vnútornú pohodu v tomto rozlietanom živote. Ako malá som snívala, že si zahrám v hudobnom filme alebo muzikáli. Keďže sa tak nestalo, stále je to mojím nesplneným snom.

Aká rola by to mala byť?

Úloha princeznej. Nielen preto, že som romantický typ, ale aj preto, že mám rada rozprávky. Myslím, že zákernú úlohu by mi ani nikto neuveril.

Váš život je tiež jedna veľká rozprávka?

V podstate áno. Tak ako v každej rozprávke je dobro i zlo, tak je to aj v mojom živote. Na zlé sa však snažím rýchlo zabudnúť.

Ak by ste mali prežiť romantický deň podľa vašich predstáv, ako by vyzeral?

Nie som náročná. Páči sa mi, keď si môžem vyjsť s mojím priateľom Mariánom do krásnej prírody kdekoľvek na Slovensku. Prípadne by sme odleteli do Karibiku. To je už síce náročnejšie, ale určite by to bolo romantické. (smiech)

S Mariánom ste takmer stále spolu, keďže je súčasťou kapely, je i vaším manažérom. Máte vôbec čas si od seba oddýchnuť?

Veľa ľudí sa nás pýta, či nemáme „ponorku“. Nás sa to ale fakt netýka. Sme spolu viac ako šesť rokov, z toho posledné trávime spolu hádam každý deň. Aj napriek tomu si nepotrebujeme od seba oddýchnuť. Máme veľa spoločného, sme naladení jeden na druhého, asi preto nám to funguje. Občas máme výmenu názorov, čo sa týka hudby, ale neriešime žiadne veľké konflikty. Viem, že sa môžem naňho vo všetkom spoľahnúť.

Dokáže vás ešte niečím prekvapiť?

Ak sa mi niečo mimoriadne podarí, určite ma milo prekvapí, keď od neho dostanem napríklad peknú kytičku.

Sen, o ktorom stále snívate, ste nám už povedali. Čo sa vám však z tých najväčších túžob podarilo už naplniť?

To, že sa vôbec venujem hudbe a môžem robiť, čo ma baví. Odmalička som zbožňovala spev a hudbu. Vždy som doma štebotala. Vo svojom veku mám na konte tri albumy, čo považujem za úspech. Mám za sebou minuloročné turné v susednom Česku a tiež ma potešilo 4. miesto v Českom slávikovi v kategórii Slávik bez hraníc. K naplneným snom a túžbam určite patrí aj spolupráca s Kamilom Peterajom. Keď si uvedomím, že posledných desať rokov pre nikoho nepísal na mieru, som poctená.

Išli ste na prvé stretnuties malou dušičkou?

Priznám, že srdce mi rýchlejšie bilo a triasli sa mi kolená. (smiech) Mala som a dodnes mám pred ním veľký rešpekt. Tým, že sa už poznáme, je dnes atmosféra uvoľnenejšia. Veľmi dobre sa mi s ním spolupracuje. Aj vďaka nemu som sa zlepšila v prejave a interpretácii. Kamil priniesol veľa nielen do mojej tvorby, ale aj do života. Vážim si na ňom, že vždy povie, čo si myslí. Dáva mi rady do života.

Koho názor je pre vás v živote dôležitý?

Závisí od toho, čoho sa to týka. O všetkom sa radím s priateľom, prípadne so sestrou. Pri mnohých veciach ma zaujíma, čo si myslia moji rodičia či priatelia. Viem, že oni mi vždy povedia, čo si skutočne myslia. Veľakrát sa preto dám ich názormi ovplyvniť.

S kým sa delíte o všetko, čo počas dňa zažijete, čo vás poteší i zaskočí?

Samozrejme s Mariánom, ale dôverne sa viem pozhovárať aj s mojou sestrou Ivanou. Vieme sa porozprávať o všetkom. Keď sa mi niečo prihodí, je prvá, ktorej volám. Je síce o šesť rokov staršia, ale máme fantastický vzťah. Ale nebolo to tak vždy. Naše záujmy sa kedysi rozchádzali. Strašne sme sa naťahovali a škriepili. Až keď odišla na vysokú školu do Liberca a chodievala domov len párkrát do roka, začali sme si chýbať. Písali sme si listy, vždy sme sa na seba tešili.

Mama je tiež vašou kamarátkou?

Určite áno, ale vzťah mama a dcéra medzi nami stále je. Kým so sestrou rozoberáme všetko, viem, čo zas mamke nemám povedať, aby sa zbytočne nestrachovala, alebo aby nemudrovala. (smiech)

Starajú sa vám rodičia do života?

Moji rodičia sú veľmi vzorní a stále sa mi snažia radiť, usmerniť ma. Vedia však, že som už samostatná a viem, čo od života chcem. Pamätám si, že keď som po skončení školy začala so spevom, nikto ma ešte nepoznal. Chcela som si privyrobiť a zamestnala som sa v kaviarni. Otec ma odhováral a veľmi nechcel, aby som tam šla, lebo ako čašníčka som musela robiť dlho do noci a byť v zafajčenom prostredí. Bola som však odhodlaná. Dopadlo to tak, že som tam vydržala tri dni. (smiech)

Prezradila nám

✔ Prihlásili by ste sa do niektorej z televíznych talentových šou?
Nie. Do Eurosongu som sa prihlásila len preto, lebo som verila, že pesnička Horehronie bude mať úspech.

✔ Zahrali ste si na nejakej akcii aj s otcom, ktorý je tiež muzikant?
Sem-tam na rodinnej oslave. Keď otec chodil hrávať so svojou kapelou na akcie, bola som ešte malá.

✔ Dotkne sa vás kritika neznámych ľudí?
Nemám ju rada od ľudí, ktorí hudbe nerozumejú a kritizujú ma napríklad len preto, že sa im niečo na mne nepáči.

✔ Od koho ste ako malé dievča chceli získať podpis?
Od Mišky Paštékovej. Aj sa mi to podarilo, keď vystupovala u nás v kulturáku vo Svidníku.